V ostatných týždňoch sa na stránkach denníkov či na pôde diskusných relácií preberala otázka protekčného prijímania absolventov právnických fakúlt na pozície súdnych a prokurátorských čakateľov. Nechýbal pri tom ani výpočet konkrétnych mien uchádzačov a ich rodinné a príbuzenské väzby, v dôsledku čoho dnes už nikto nemôže pochybovať o tom, že zhoda mien právnych čakateľov s aktívne pôsobiacimi sudcami, prokurátormi a ďalšími zamestnancami justície nie je náhodná. Práve to viedlo terajšie vedenie Ministerstva spravodlivosti k prehodnoteniu doterajšieho spôsobu málo transparentného a očiam verejnosti utajovaného výberu budúcich sudcov a prokurátorov s cieľom odstrániť z tohto procesu prejavy nepotizmu, protekcionizmu a klientelizmu. Dosiahnuť sa to má cestou vypracovania nových kritérií a podmienok, ktoré by všetkým záujemcom poskytovali rovnaké šance a východiskové pozície, cestou reorganizácie personálneho obsadzovania výberových komisií a zabezpečenia účinnej kontroly ich práce zo strany príslušného parlamentného výboru a dohľadu pracovníkov rezortu spravodlivosti.
V súvislosti s tým sa natíska otázka či Ministerstvom spravodlivosti predkladané návrhy skutočne zabránia prejavom rodinkárstva a klientelizmu alebo či ohlasované riešenia nie sú len jedným z ďalších krokov, ktoré síce vo verejnosti vyvolávajú pozitívnu odozvu, ale v skutočnosti neodstraňujú hlavné príčiny korupčného správania, takže v konečnom dôsledku neponúkajú realistické, t.j. systémové riešenie problému.
Pri navrhovaní efektívnych riešení problému uprednostňovania rodinných príslušníkov, resp. členov širšieho príbuzenstva, známych a priateľov pri výbere za súdnych čakateľov je nevyhnutné vychádzať z obrovského záujmu absolventov práva o posty v rezorte spravodlivosti. Je signifikantné, že podobný záujem o prácu v rezorte školstva neprejavujú stovky absolventov pedagogických fakúlt. Veľký počet učiteľov v dôchodkovom veku pôsobiacich hlavne na základných školách je dostatočným potvrdením vyššie uvedenej skutočnosti. Prečo je to tak ? Kde hľadať príčiny takéhoto nevyváženého záujmu o profesionálne pracovné zaradenie absolventov spomínaných fakúlt ? Odpoveď je jasná. V neporovnateľnom finančnom ohodnotení jedných a druhých, v rozdielnych možnostiach kariérneho a finančného postupu, v rozdielnych pracovných a sociálnych podmienkach, výhodách, benefitoch a pod. Niekoľkotisícové platy ( počítané v eurách ), 13. a 14. plat, doživotná istota pracovného miesta, v prípade sudcov status ústavných činiteľov a mnohé ďalšie výhody sú pre budúcich sudcov a prokurátorov ako aj pre ich rodičov a protektorov príliš silným lákadlom a pokušením, takže stojí za to využiť všetky prostriedky ( legálne aj nelegálne, etické aj neetické ), aby vo výbere obstáli tí „správni kandidáti". A myslieť si, že nejaké „kozmetické" úpravy, ktoré navrhuje vedenie Ministerstva spravodlivosti zmenia spôsob a výsledky výberu, že odstránia skutočné príčiny nižšej miery transparentnosti, manipulácie a zneužívania funkcií, je naivná predstava resp. zahmlievací taktický manéver či inak povedané, hra na „slepú babu" s verejnosťou. Je to ukážka populizmu v praxi, aj keď pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že jeho miera zďaleka nedosahuje rozsah vládou I. Radičovej ohlasovaného rozdávania základných potravín sociálne odkázaným skupinám obyvateľstva.
Tak ako aj v iných prípadoch aj pre tento ( rodinkárstvo a klientelizmus pri výbere súdnych a prokurátorských čakateľov ) platí to staré známe: najúčinnejšie a najefektívnejšie riešenie je neraz to nejednoduchšie riešenie. Preto skúste ( obracajúc sa na kompetentných činiteľov a inštitúcie ) vyrovnať mzdové tarify sudcov a prokurátorov s platmi učiteľov, skúste zrušiť alebo aspoň obmedziť neodôvodnené a z pohľadu vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov iných rezortov ( zdravotníctvo, školstvo, kultúra ) aj diskriminujúce zvýhodnenia a benefity sudcov a prokurátorov a uvidíte ako poklesne záujem absolventov právnických fakúlt o tieto lukratívne zamestnania. Protekcie, rodinkárstvo a klientelizmus sa stanú zbytočnými, v horšom prípade budú predstavovať ojedinelé, o to ľahšie postihovateľné prípady uprednostňovania jedných na úkor iných. To je to systémové riešenie, realizácia ktorého si však vyžaduje politickú rozhodnosť, principiálnosť a skutočný, nie predstieraný záujem o riešenie existujúceho problému.